Google spustil dopravný servis pre Slovensko

Informácie sú zatiaľ dostupné pre diaľnice D1, D2 a D3, rozšírené sú o monitoring dopravnej situácie v Bratislave a niektorých pripájačoch.

Jediný pohľad na displej mobilu či obrazovku počítača vám prezradí, na ktorých cestách môžete očakávať dopravné zápchy v aktuálnom momente a ako sa bude situácia vyvíjať v priebehu dňa.

Google spustil na svojich mapách dopravný servis pre Slovensko.

Informácie sú zatiaľ dostupné pre diaľnice D1, D2 a D3, rozšírené sú o monitoring dopravnej situácie v Bratislave, niektorých pripájačoch a cestách prvej triedy. Postupom času budú pribúdať ďalšie lokality.

Súčasnosť aj odhady

Od štandardného dopravného servisu sa informácie líšia tým, že okrem aktuálnej situácie s obnovou v intervale 5 až 10 minút ponúka služba aj vyhliadku na situáciu v blízkej budúcnosti, pri ktorej využíva údaje z archívu dát.

Môžete tak odhadnúť, v akej zápche sa budete predierať cestou z výletu.

Pri Google mapách na počítači či v mobile je potrebné aktivovať si vrstvu doprava, ktorá je dostupná v pravom hornom rohu obrazovky. Zelené úseky označujú bezproblémovú prejazdnosť, žlté miernu zápchu a červené kolóny.

Dáta z mobilov?

Firma v minulosti informovala o tom, že zozbierať dopravné informácie bez senzorov inštalovaných pri cestných ťahoch je možné aj vďaka používateľom, ktorí majú smartfóny vybavené GPS modulom a využívajú službu My Location, alebo mapový systém Google Maps. Keďže neustále odosielajú informácie o svojom umiestnení, skombinovaním dostatočného množstva informácií z mobilov je možné vyhodnotiť rýchlosť motoristov na jednotlivých cestných úsekoch.

Nová aktualizácia služby Google Maps priniesla dopravné informácie pre trinásť nových krajín. Okrem Slovenska priniesla túto novinku aj pre susedné Čechy, Poľsko, či Rakúsko. Služba vznikla v roku 2008, kedy ju Google spustil v domácich USA.

Nepresná mapa

„Je to pre motoristu veľký posun vpred, no podľa toho, čo som zatiaľ videl a mal možnosť porovnať s reálnou premávkou, systém nie je vždy presný. Občas ukáže zápchu aj tam, kde nie je,“ hovorí Tomáš Novotný z portálunatankuj.sme.sk.

Chyby pravdepodobne vyplývajú z toho, ako Google získava údaje o kolónach. Postupy si firma stráži a nechce o nich hovoriť, pravdepodobne sleduje telefóny ľudí, ktorí používajú jej aplikácie. „Je možné, že na správne vyhodnocovanie intenzity nemá dostatok simkariet, ktoré 'sleduje' v telefónoch vodičov,“ hovorí Novotný.

Farebné značenia navyše podľa neho motoristom bez správnej interpretácie veľa nepovedia. „Bez poznania dôvodu spomalenia dopravy je ťažké zistiť, či bude doprava obmedzená dlhší čas, alebo kratší, či sa oplatí ísť obchádzkou a podobne.“

Aj radary a policajti

Na natankuj.sme.sk v časti Dopravný servis vodiči tiež nájdu lokalizované dopravné obmedzenia, informácie o aktuálnych polohách radarov a policajných hliadok, informácie o dopravných nehodách či predpokladané pozície neoznačených mobilných radarov polície. Správy o kolónach však nie sú také rýchle ako na Googli.

Google nám zmenšuje pamäť

Americkí vedci opísali Google efekt. Ak vieme, kde hľadať informácie, nemusíme si ich pamätať.

WASHINGTON, BRATISLAVA. Albert Einstein raz povedal: „Nemusíš si zapamätať to, čo si môžeš vyhľadať.“ A zdá sa, že sme sa touto radou už začali riadiť.

Potvrdzuje to výskum psychológov z Kolumbijskej univerzity, podľa ktorého si ľudia nepamätajú informácie, ktoré nájdu na internete. To má za následok zmenšovanie ľudskej pamäti.

Google efekt

Odborníci to nazvali Google efektom. Podľa neho oveľa ľahšie zabudneme informáciu, ktorú môžeme nájsť na internete. Naopak, lepšie si pamätáme informácie, ktoré internet nepozná.

„Od príchodu prehliadača sa zmenil spôsob, akým si pamätáme veci,“ povedala podľa magazínu Science psychologička Betsy Sparrowová z Kolumbijskej univerzity.

GOOGLE EFEKT

• -pamätáme si menej informácií, ktoré nájdeme na internete,
• -zabudneme skôr obsah informácie ako miesto, kde sme ju našli,
• -môže to viesť k tomu, že lepšie pochopíme otázku.

Tím psychológov pod jej vedením v štúdii o vplyvoch Google na pamäť opísal sériu pokusov so študentmi Harvardovej a Kolumbijskej univerzity. Ukázalo sa, že reagovali oveľa pomalšie v prípadoch, keď sa skúmané slovo vzťahovalo na internetové vyhľadávače.

To naznačilo, že študenti rozmýšľali viac nad jeho hľadaním na internete ako nad samotným slovom.

„Náš mozog sa spolieha na internet rovnakým spôsobom, ako sa spoliehame na pamäť priateľov, členov rodiny alebo kolegov. Pamätáme si menej informácií na úkor toho, že si pamätáme miesto, kde tieto informácie vieme nájsť,“ povedala Sparrowová.

Ako sa totiž vo výskume ukázalo, študenti si skôr pamätali zložky v počítači, v ktorých bola hľadaná informácia uložená, ako samotnú informáciu.

Podľa Sparrowovej to však znamená, že poznáme viacero spôsobov, ako sa dostať k obrovskému množstvu informácií, než to, že si pamätáme menej.

Dobrou správou preto je, že máme tendenciu zabúdať len to, k čomu sa môžeme opäť dostať. „Prečo by sme si mali pamätať niečo, čo si môžeme znova vyhľadať? V istom zmysle môžeme pomocou Googlu a iných prehliadačov presunúť niektoré nároky pamäti na stroje,“ povedal podľa magazínu Roddy Roediger z Washingtonskej univerzity.

Nič nie je stratené

Tento vývoj nemusí byť nevyhnutne zlý. „Pravdepodobne tí, čo sa učia, budú menej zaťažení faktmi a viac sa budú venovať pochopeniu otázky,“ hovorí Sparrowová.